reklama

Prechádzka

Deň po skúške, dva dni pred ďalšou skúškou, trebalo by sa učiť. Ráno skoro ráno budíček a konzultácia. No dobre bol to dosť od veci zabitý čas. Ale vďaka ľuďom s ktorými nie som každý deň a super hambačom sa to dalo zvládnuť. Na izbe to síce bolo o únavne a o správe, že ona ide preč, že dnes nepríde...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Tak teda začať sa učiť? Hm? Ale nejde to. Rýpem do Kennyho ideme hore? Jasná odpoveď. Nedbá. Tak teda sme u Niky hore, znova je v pyžamku, vidíme sa, rozprávame sa. Dlho sme sa nevideli. Vystrájame, posielame Marcelovi správy až ho nakoniec olievam vodou. J Je čas na obed. Hranolky a rezeň čo viac treba? Milan ale dostáva nápad a vytvárame turnaj v kalčete. Samozrejme zadarmo J Organizujem, robím tabuľky, organizujem, vyžívam sa v tom. Futbal mi až tak nejde, ale skončil som druhý. Akože sklamanie, ale však svet nepadá J  Tak sedím na izbe, nuda, programovanie, čiže fakt nuda. Otočím sa a vidím svietiť mobil. Bože veď on zvoní, volá mi ona. „Môžem prísť? Máš čas“ pýta sa ma. Samozrejme súhlasím. Rýchlo do seba nahádžem nejaké jedlo a utekám dole k nej. Ideme sa prejsť. „Kde ideme?“ pýta sa. „Tak poďme tu a potom sa rozhodneme“ odpovedám. Len tak ideme po chodníku a vyberáme trasy. Raz doprava raz doľava, blúdime. Ja úplne netuším kde sme. Je mi to jedno. Hlavne, že sme spolu a rozprávame sa, hádame sa, smejeme sa. Padlá stávka o tom či osa a včela vyzerajú rovnako. No akože vyhral som 50 centov J, myslím, že ich ale nikdy neuvidím J. Blúdime ďalej a ďalej a hľadáme nejakú lavičku. Ústa sa nám nemôžu zastaviťJ ja znehodnocujem jej teórie, aj keď sú pravdivé a nakoniec sa mi vysmieva, keď uznávam, že mala pravdu. Nevadí mi to, páči sa mi, keď je šťastná. Konečne sa nám podarí natrafiť na lavičku. Sedíme tam a pokračujeme. Rozprávame sa o nej a potom zas o mne. Ja len pozorujem ako sa na mňa pozerajú hnedučké očičká z pod ofinky. Čas uteká, stmieva sa, ochladzuje. Pomaly mi začína byť zima. Mam len kraťasy a tričko. Kradnem jej teplo, určite o tom nevie. Vraciame sa späť, ale je mi už fakt zima. Ja zase rozprávam a ona znova vyzvedúva. Robím jej nervy a nechávam, ale statočne sa snaží uhádnuť o čo ide. Ja sa v tom vyžívam a sledujem ju. Nakoniec sa však zľutujem a vyzrádzam všetko. Pozeráme na hodinky utekáme na zastávku. Dostáva šialené nápady. Dvihám ruky a chystám sa hodiť mobil do basketbalového koša. Prosím ma, nech to nerobím, predsa poslúcham. Dostávame sa na zastávku. Trasiem sa, lavička je zimná. Už nemôžem, chcem aby ma ochránila, ale spod skiel pofukuje vietor, pomoc neprichádzaL. Vstávam a vietor sa mi zarýva pod kožu, ale klamem, presviedčam, ale asi mi neverí, že mi nie je zima. Prichádza autobus a ona nastupuje a pomaly odchádza. Je preč. Utekám späť na izbu obliecť zohriať sa. Je tu síce plno ľudí. Oslavujú narodky, rozprávame sa, pije sa, hrám na gitare. Pomaly po jednom odchádzajú, ako odišla ona. Nakladá sa fajka. Fantázia, Marcel sa dnes predviedol. Je reč o ženách. Ja myslím na ňu... Chýba mi... 

Michal Greguš

Michal Greguš

Bloger 
  • Počet článkov:  21
  •  | 
  • Páči sa:  0x

úplne normálny magor so zmyslom pre zábavu Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu